Bylinkárka z dedinky Prosiek…

“Ako vraví Katka, vedomosti treba odovzdávať ďalej…”

Kedysi boli na dedine vždy nejaké “bylinkárky”,  každý sme nejakú poznali, alebo o nej počuli. 

No akoby takéto osoby vymizli. A uz je ich velmi málo, ich staré knihy sú čoraz vzácnejšie a ich desaťročia skúseností nie sú nikomu odovzdávané.  Ak ich recepty a znalosti zachovám, tradícia pôjde ďalej a prírodné liečiteľstvo úplne nevymrie. Vraví  sa, že príroda má liek na všetko. Len sme ju akosi v rýchlom tempe života zabudli počúvať. 

Mojou bezodnou studňou vedomostíi je teta Magda. Vždy sa smeje že “no čo máš” keď za ňou opäť idem a potom už len gravitácia prekonáva silu mojej sánky ako ma teta Magda dostáva z mojej španielskej dediny znalostí na tú prosiecku.

Áno, aj tento rok ma nájdete cupitajúc s pleteným košíkom pred západom slnka do mojej bylinkovej záhrady nazbierať lupine nechtíka, kým sa kvietky “zavrú” na noc a ja sa pridám k mojim deťom a opekaniu špekačkov a domácej slaniny od suseda pri ohni. 

Budeme krútiť žeravé konce drevených palíc do tmy a rozprávať si strašidelné príbehy, kým pojdeme vydymení, ale šťastní spat. A ked deti pospia, nechtík uz bude na najmenšom plameni “bublať” v bambuckom masle a ja budem za stolom pri otvorenej encyklopedií študovať novo objavené bylinky a srkat horúci čaj uvarený z byliniek, ktoré už poznám. 

A raz všetky tieto znalosti rada odovzdám keď budú moje dcérky pýtať radu pre moje vnúčatá, alebo komukoľvek, kto ma osloví. V tom som našla svoju cestu života. Vedie priamo cez rozkvitnutú lúku plnú byliniek.